06 február 2016

Adamova Cesta

Písal sa január 2014 a ja som sa rozhodoval, na ktoré vysoké školy sa prihlásim. Po odoslanní asi štyroch prihlášok po celých Čechách som v podstate náhodou obdržal email od spoločnosti Scio, v ktorej bola pozvánka na akýsi seminár týkajúci sa štúdia v zahraničí. Ja som však už mal prihlášky odoslané a považoval som túto vec za uzavretú. Pravda je, že vždy som chcel študovať v zahraničí, ale tá predstava bola pre mňa taká nereálna, že som túto variantu pri výbere VŠ úplne zavrhol. Čisto zo zvedavosti som na začiatku februára vyrazil na spomínaný seminár spolu s kamarátom Maťom. Hovorili sme si, že si len vypočujeme ako je pre chalanov ako my dvaja študovať v zahraničí nemožné a pôjdeme domov.

„Ideme do Anglicka!“

10717729_859868560703743_1215575086_n

Seminár, ktorý neskôr poriadne zmenil naše životy mal úplne iný scenár. V miestnosti sedeli ďalší mladí ľudia, ktorí zrejme na seminár dorazili s tým istým cieľom ako my – len si to tam odsedieť a potom zase pokračovať v prípravách na prijímacie skúšky na naše „vysnívané“ VŠ v Čechách. Prednášajúca bola veľmi príjemná mladá slečna z Poradenského centra pre štúdium vo Veľkej Británii UniLink, Klára, ktorá z vlastnej skúsenosti rozprávala o tom ako to chodí a čo všetko to obnáša, keď chcete študovať v zahraničí. Seminár, kterého som sa zúčastnil sa týkal predovšetkým štúdia vo Veľkej Británii na University of Worcester, ktorú Klára vyštudovala. Zoznámila nás s odlišnosťami českého a britského školského systému, s rozmanitými odbormi, ktoré sa dajú v zahraničí študovať, zasvetila nás do problematiky financovania školného a rovno nám vysvetlila ako prebieha prijímací proces na britské univerzity a čo všetko je potrebné vyriešiť. Dodnes si pamätám moment, keď sme s Maťom vyšli z budovy, kde sa seminár konal, pozreli sme sa na seba a po krátkej chvíľke ticha sme takmer víťazne prehlásili: „Ideme do Anglicka!“

Od toho momentu nás čakala ešte pomerne dlhá a náročná cesta, ale vďaka Kláre a tímu UniLink, pre ktorý stále nemáme dostatečné slová vďaky, sme to zvládli. Ale pekne po poriadku. Najskôr sme všetky tie informácie museli pretlmočiť doma a presvedčovať rodičov, že štúdium v zahraničí nie je zďaleka také komplikované a napr. finančne náročné ako si ľudia myslia. Potom sme si dohodli stretnutie v UniLinku, na ktorom Klára rodičom vysvetlila všetko podstatné aj nepodstatné ešte raz, rodičia sa pýtali na rôzne otázky a stále viac a viac sme sa všetci prítomní utvrdzovali v tom, že toto je šanca, ktorá sa nesmie zahodiť.

10717516_859868064037126_30447130_n

Keď mi rodičia schválili, aby som si prihlášku podal, musel som napísať tzv. Personal Statement, čo je v podstate forma motivačného listu, v ktorom sa uchádzač snaží čo najviac vyzdvihnúť svoje silné stránky a skúsenosti spojené s vybraným odborom a ktorého cieľom je presvedčiť čitateľov o tom, že práve on by mal získať miesto na danom odbore. So statementom mi v UniLinku veľmi pomohli, ako po obsahovej, tak aj po formálnej stránke. Druhú časť prihlášky tvorí referencia, ktorá zdôrazní Vaše silné stránky a podporí Vás v prijímacom procese. Najčastejšie si študenti vyžiadajú referenciu od niektorého z profesorov na strednej škole, ja som si ju dal napísať priamo mojej angličtinárke, aby bolo referencia napísaná čo najlepšou angličtinou. Po niekoľkých revíziách a kontrolách statementu a referencie sme s UniLinkom prihlášku poslali. A potom prišlo čakanie. Čakanie na tzv. Conditional offer, alebo vyjadrenie či Vás univerzita buď podmienečne prijíma alebo neprijíma.

Prijatím ke štúdiu to neskončilo…

Asi po mesiaci prišla tá vytúžená správa, podmienečne PRIJATÝ. Podmienečne znamená, že posledný krok k môjmu prijatiu sú akademické výsledky, t.j. priemer zo všetkých maturitných predmetov najhorší do 3,0 a známka z anglického jazyka najhoršia 2. Tieto podmienky ma osobne veľmi motivovali pri prípravách na maturitu. Conditional offer som dostal niekedy začiatkom apríla, takže som mesiac a pol pred maturitnou skúškou vedel aké výsledky musím dosiahnuť, aby som v septembri mohol nastúpiť na Worcesterskú univerzitu. Aj táto podmienka bola splnená, takže som bol prijatý. Nemohol som spravenú maturitnú skúšku osláviť lepšie ako kúpou letenky na 9. septembra do UK.

Prijatím na štúdium to ale neskončilo, stále pred nami s Maťom (aj on bol prijatý!) stála kopa vybavovania. A to predovšetkým vybavenie študentskej pôžičky na financovanie školného (podmienky pôžičky Vám radi a veľmi prehľadne vysvetlia v UniLinku – ale nebojte sa, je to pre študentov veľmi príťažlivé a až prekvapivo výhodné!) A v neposlednom rade sme museli zariadiť ubytovanie na univerzitnom internáte. Klára ale pre mňa, rovnako ako aj pre ostatných študentov, bola na telefóne a na emaile k dispozícii 24 hodín denne 7 dní v týždni, so všetkým nám pomohla. Celú tú nepríjemnú administratívu a papierovačky sme nakoniec zvládli s veľkým časovým predstihom a bez väčších problémov.

10717526_859869417370324_2117298819_n

V júni sa konalo stretnutie pred odchodom, kde sme boli všetci študenti, ktorí sme mali nastúpiť na univerzity do Británie, väčšina rodičov a skvelý team UniLink, ktorý si s nami znovu prešiel všetko dôležité. Začali sme kontrolou či máme zariadené všetky formálne záležitosti, následne nám Klára radila čo si máme zbaliť so sebou do UK a nakoniec sme si spolu prešli informácie o spoločnom septembrovom odlete. Suma sumárum, všetko sme do posledného detailu prebrali a poslené, čo sme museli spraviť, bolo pekne sa doma rozlúčiť so všetkými príbuznými, partnermi a kamarátmi a zbaliť sa na cestu, ktorá nám všetkým zmení život.

Počas leta sme sa vďaka sociálnym sieťam zoznámili všetci slovenskí a českí študenti University of Worcester a dokonca sme zorganizovali dve spoločné stretnutia v Prahe. Všetci sú to skvelí ľudia a myslím, že som si lepších spolužiakov nemohol priať. Okrem nových ľudí som sa tešil na Anglicko a Worcester, ako také. Počas prázdnin som si nedočkavo prehliadal rôzne fotky ako to vo Worcesteri vyzerá, UniLink nás z času na čas navnadil nejakým videom a v septembri sme sa všetci spoločne stretli na letisku.

pear

Ani dokonalá pripravenosť a precíznosť celého UniLink teamu nezabránila slzám dojatia a po dojemnom lúčení sme sa všetci spoločne vydali „za skúsenosťami do sveta“. Vo všeobecnosti ale môžem povedať, že sme to na letisku zvládli výborne a bez väčších komplikácií a po hodine a pol letu sme pristáli na londýnskom letisku, v zemi kráľovnej Alžbety II. Na letisku už na nás čakali dvaja študentskí ambasádori, ktorí nás doviedli k univerzitnému autobusu a vyrazili sme smerom Worcester. Asi nezáleží na tom či idete študovať do Worcestera v Anglicku ako ja, alebo kamkoľvek inde do sveta, ten pocit v momente, keď už sedíte v autobuse smer Váš nový domov a ste plní očakávaní, zmiešaných pocitov a rôznorodých myšlienok je neopísateľný.

Každopádne Worcester sme si hneď zamilovali. Už od začiatku tu o nás bolo skvele postarané a ľudia z univerzity sú všetci veľmi ochotní a ústretoví. Môžeme za nimi prísť s akýmkoľvek problémom a oni spravia maximum pre to, aby nám ho pomohli vyriešiť.

Počas prvého týždňa sme si zriadili bankový účet, zapísali sme sa u všeobecného lekára, zoznámili sme sa s mestom, dôležitými obchodmi a hlavne s novými kamarátmi. Celý prvý týždeň bola totiž z môjho pohľadu jedna obrovská uvítacia a zoznamovacia párty medzinárodných študentov UoW. Druhý týždeň sme už navštívili univerzitné prednáškové sály a učebne, ale len kvôli tomu, aby sme sa viac zoznámili s budovami, profesormi, britskými študentmi a so systémom, akým bude prebiehať vyučovanie. Taktiež pre nás boli na tento týždeň pripravené rôzne dobrovoľné a veľmi zaujímavé semináre a workshopy, ktoré sa už okrajovo týkali problematiky odborov, ktoré sme v nasledujúcom týždni začali študovať (v mojom prípade sa jedná o odbor „Business, Leadership and Management“).

IMG_2623

Normálne vyučovanie začalo tretí septembrový týždeň a všetci profesori boli veľmi milí, hovorili krásne zrozumiteľne a pomalou angličtinou tak, aby ich výkladu bez problémov rozumeli aj medzinárodní študenti, ktorých tu je naozaj veľa. Vo všeobecnosti som si štýl, akým je štúdium v zahraničí koncipované, veľmi rýchlo obľúbil a za seba môžem povedať, že by som sa do Čiech – kvôli štúdiu! – určite nevrátil. Možnosti aké dnešní študenti majú, naši rodičia a starí rodičia zďaleka nemali! Osobne sa mi to zdá ako veľká škoda, že sa o štúdiu v zahraničí veľa nevie, pretože je to obrovská príležitosť ako spoznať nových kamarátov, novú kultúru a ako si vytvoriť užitočné kontakty po celom svete. Je to príležitosť na zdokonalenie cudzieho jazyka na veľmi vysokú úroveň a šanca sa úplne osamostatniť a naučiť sa žiť nezávislo. V neposlednom rade si štúdiom v zarhaničí človek výrazne zvýši šance na to, aby v budúcnosti získal svoje vysnívané zamestnanie, pozíciu a kariéru.

V súčastnosti ako študentský ambasádor University of Worcester a Poradenského centra UniLink pomáham študentom so všetkým, čo sa štúdia v zahraničí týka. Radi v UniLinku pomôžeme aj Tebe. Tešime sa na študentov, ktorí sa neboja spliť si svoje sny!

 

Adam Gráf

Student University of Worcester

 

CHCEŠ TIEŽ ŠTUDOVAŤ V BRITÁNII?

RADI TI POMÔŽEME!

 

UniLink – Poradenské centrum

info@unilink.sk

+421 903 696 676

www.unilink.sk